Bolo leto. Bolo leto a bolo tak teplo, že Berta vytiahla vejár, ktorým sa divoko ovievala. Chodila po vrátnici, fučala, zdvíhala paže a ovievala si pazuchy, vyzerala veľmi smiešne, asi ako nejaký veľký parník alebo čo a hundrala čosi ako: náááá, mala sem sa presťahovat radšej do Antarktídy. Bolo tak teplo, že dovolila mačiatkam natiahnuť si pred vrátnicu hojdaciu sieť a v tieni sa na nej vyvaľovať. Bolo tak teplo, že sa potili aj Pac a Bác, aj keď je verejne známe, že sa mačky nepotia. Teda, potia, ale cez labky. Bolo tak teplo, že sa mačkám okrem labiek potili aj ňufáky.

Počuj Pac, toto teplo sa už nedá vydržať, – zamňaukala Bác a lenivo sa v sieti prevalila na druhý bok.

• Viem, sestrička, ale som z toho tepla taký lenivý, že sa mi nad tým ani nechce premýšľať, – povedal Pac a začal si oblizovať kožúšok, aby sa trochu ochladil.
• Možno… možno by sme mohli poprosiť Bertu, aby nám požičala ten svoj lavór, v ktorom si máča pod stolom nohy, aby sme sa trošku schladili, hm, čo povieš?
• Čo si šiši? Zabudla si, že neznášame vodu??? – vydesil sa Pac.
• Ale čoby, nezabudla, ale toto teplo je také teplé, že ja už možno tú vodu aj budem mať rada. Predstav si, že som minule počula, ako vravela Milena Rozkošná Jožovi Strapatému, že existuje jeden druh mačky, ktorý vodu miluje! Je to vzácna mačka , volá sa Turecká van! No nie je to smiešne, hahahaha?
• Hej, je, čo je to už za meno?- smial sa Pac, – prečo nie je Murka, Šeila, alebo proste Ňuňa?
• Čo ja viem. No, ale späť k tomu teplu….
• Dobrý deň, mačiatka! – prerušil ich zrazu veselý hlas. To sa už cez vrátnicu trepal aj s ohromným nafukovacím člnom riaditeľ mliekarne Ignác Biely, – nad čím špekulujete, há? Už ste dlho nič nevidiedli, všakže?
  Líca mal ružové, vlastne ružovšie ako inokedy a svoj zvyčajný oblek vymenil za prúžkované námornícke bielo-modré tričko a tmavomodré kraťase.
• Kamže s tým člnom, pán direktor? Vyzeráte ako námorník! Idete v ňom prepravovať jogurty, hahaha? – zachechotal sa Pac a v stojacom horúcom vzduchu kreslil svojim chvostíkom kruhy.
• Ale kde, ty huncút chlpatý, o pár dní máme celozávodnú dovolenku. Mliekareň bude na dva týždne zatvorená, fungovať bude iba v špeciálnom režime. Všetci ostatní budú na dovolenke. No a ako vidíte, zo mňa už je kapitán námorného člnu Ignác Kormidlo,- zasmial sa a dodal: Beriem svoju pani a Marínku s Ľubkom na riečny výlet.
• Ó, a čo Bertá? Tá ide kam? A čo bude s nami? – vyzvedala Bác.
• Berta zostáva tu, chodieva na dovolenku k sesternici do Austrálie väčšinou v zime. A vy? Vy tu predsa budete s ňou, strážiť! A aby ste sa nenudili, môžete sa ísť schladiť do nanukárne!
• Káááám? – zvolali spoločne mačiatka.
• Rozhodli sme sa, že využijeme voľno na to, aby sme otestovali skúšobnú výrobu nanukov. Tak si tam odskočte a možno sa aj trochu schladíte, – zasmial sa, čln mu začal padať, takže začal smiešne poskakovať, – ale teraz už musím…. ufff. zhodiť kamsi túto rárohu!

Nanukáreň bola, pochopiteľne, kúsok od jogurtárne.  Do jogurtárne trubkami prúdilo zo zásobníkov mlieko, z ktorého sa neskôr vyrobil jogurt najrôznejších príchutí. Niektorým sa plnili tégliky a po novom, časť čerstvučkého jogurtu cestovala špeciálnymi trubkami do nanukárne.

Pac a Bác dobehli k ceduľke s nápisom Nanukáreň, zaklopali a otvoril im Kvetoň Palička, tak sa volal ujo, ktorý na výrobu nanukov dohliadal. Bol, ako to už v mliekarničke chodilo, celý v bielom ochrannom odeve a rukou v rukavici si dal s mačičkami na privítanie pac!

• Nech sa páči, vitajte, pán direktor mi spomínal, že prídete, určite sa už neviete dočkať tučniakov!
• Tučniakooov? Akože naozajskýýých?- vyvalili oči Pac a Bac na Kvetoňa.
• Tých Vám nespomenul?
• Nie,- prekvapene odpovedali mačiatka.
• No, áno, máme tu tučniakov. Dohodli sme sa so Zoologickou záhradou z Mestečka, že sa sem prídu ochladiť, keď už sú také veľké teplá. Zároveň sa tučniaky rozhodli, že nám chcú pomáhať, a tak vozia nanuky do mraziarne. Majú z toho ohromnú zábavu.
• Jupíííííííí, vykríkli mačiatka a už sa nevedeli dočkať, kedy stretnú nových kamarátov.

Mačky s Kvetoňom prechádzali okolo veľkých nádob, v ktorých sa miešal jogurt, doňho sa primiešavali rôzne džemy, čokoláda, a šľahačka. Kvetoň mačiatkam vysvetľoval, ako sa vyrábajú nanuky.

• Do niektorých pridávame aj náš ručne miešaný tvaroh! Budú úžasné! –

Všade to rozvoniavalo, mačiatka zamilovane nasávali vôňu do ňufákov. Zrazu sa zjavil prvý tučniak, ktorý sa kĺzal aj s veľkou nádobou plnou čerstvých jahôd. Posunul nádobu na špeciálnu plošinu, tá nádobu s jahodami zdvihla a vysypala k jogurtu, kde sa šľahali do ľahučkej nadýchanej hmoty. Tú potom prevážali do miestnosti s nápisom Plnička. Tam sa ľahučká hmota plnila do nanukových formičiek. Tučniaci stáli pred prístrojmi, ktoré vyzerali ako malé snežné delá. Stláčali veľké farebné gombíky a zo snežného dela po stlačení gombíka vytryskla hmota, ktorá letela priamo do naunukových foriem. Tie posúval bežiaci pás, aby vždy nová dávka budúceho nanuku zasiahla prázdne formičky. Na inom mieste do naplnených formičiek putovali drevené paličky. Odtiaľ ich tučniaky prevážali do mrazničky, aby sa z nich stali naozajské nanuky.

• Júúúú, to je paráda! – vykríkol Pac! Môžem si to vyskúšať?

Tučniak prikývol hlavou. Hlavou prikývol aj Kvetoň. Vysvetlil Pacovi čo a kedy má stlačiť a pridal k tomu zopár ďalších zaujímavosti o nanukovej náplni. Na túto sa použilo toľko a toľko jogurtu, toľko a toľko šľahačky, v takom a takom pomere, spolu s toľkými a toľkými kilami jahôd. Miešané toľko a toľko minút a…..

– Možno by ste mohli robiť aj nanuky s príchuťou myší… – povedal Pac a Kvetoň prevrátil očami. Myšacie nanuky, fuj! – Alebo aspoň s rybacou príchuťou! – pokračoval Pac a položil labku na plniaci gombík.

• Počkaj, idem sa pozrieť k tým formičkám, budem vidieť, ako ten jogurt letí priamo do…. chcela povedať Bác, ktorá sa už rozbehla. Nestihla však dopovedať, lebo medzi tým Pac stlačil farebný gombík a šplééééééééch, celá dávka výbornej jahodovej hmoty pristála Bác priamo na hlave.
• Jááááj, jóóóój, júúúúj, kričala Bác a oblizovala sa, no medzitým už Pac stlačil tlačidlo opäť a ďalšia dávka jogurtu smerovala na jeho sestru. Skackala, skackala, Pac sa nepozeral, lebo jednou labkou stláčal tlačidlo a aj s Kvetoňom sa pozerali na tučniaka, ktorý práve predvádzal zábavné tučniačie kroky.
• Pac, Pac, no tááák, prestaň to stláčať! – kričala ryšavá, teda teraz skôr už ružovojogurtovoryšavá mačička a prskala jogurt na všetky strany.
• Prepánamačkovéhojána! – zvolal Pac, keď tučniak dotancoval a opäť sa pozrel smerom k formičkám na nanuky, – prepáč mi, sestrička!

Bác sa nahnevane pozerala na brata, ten sa smial ako divý, smiali sa aj tučniaky, aj Kvetoň, no keď zbadala svoj odraz v lesklej ploche na jednom z prístrojov, vyprskla do smiechu aj ona. Vyzerala ako veľká skoro-zmrzlinová ružová mátoha, ktorej spod kopy jogurtu vytŕčali labky.

• Teraz by sme ťa mohli odniesť do mrazničky a bol by z teba jeden celkom poriadny nanuk! – zasmial sa Kvetoň Palička. Pac pomáhal Bác očistiť si kožúšok a Bác hovorí: – Ozaj, tá mraznička, v nej budú už asi nejaké hotové nanuky, však?

Kvetoň žmurkol na mačiatka: Budú, a určite môžete nejaké ochutnať, dnes je hrozné teplo. Tučniaci vás tam zoberú. Len pozor, nezabudnite sa tam pri jedení nanukov, aby sa nanuky nestali aj z Vás! Nezabudnite, že ste mačky a nie tučniaky, zasmial sa, no jeho poslednú vetu už nikto nepočul. Mačičky totiž utekali aj s tučniačími kamarátmi smerom do mrazničky.